nedeľa 28. februára 2016

Po sto rokoch mám konečne nové baterky vo foťáku <3 :D Jupí, tak som to hneď oslávila a odfotila náš mega mňamózny sobotný obed. Mám proste šikovnú mamču :)


sobota 26. decembra 2015

Ako to vlastne bolo? (komparz)

Určite to všetci poznáte, prídete za malým dievčatkom a spýtate sa, čím by chcela byť keď vyrastie. Dám ruku do ohňa za to, že odpovie speváčka, zverolekárka či herečka. A práve povolaniu herca som sa dnes chcela venovať bližšie.

Čo si predstavíte pod prácou herca? Natočíte nejaký ten film, máte kopu peňazí, ste slávny a každý vás pozná? Ak ste odpovedali áno, musím vám povedať, nie je to až taká hračka.

Nedávno sa mi totiž naskytla príležitosť zahrať si vo filme. Nemyslite si, že som bola hlavná postava alebo niečo podobné! Len obyčajný komparz. Neváhala som dlho a súhlasila som, veď predstava tak "ľahko" zarobených peňazí by lákala asi každého. V mojich predstavách to prebiehalo asi takto: prídem tam, chvíľu sa budem usmievať, poprípade predstierať rozhovor (podľa toho čo mi povedia) a po nejakých pár hodinách odídem s výplatou. Skutočnosť však bola značne odlišná. Deň pre natáčaním mi prišla SMS-ka s textom ,,Stretneme sa zajtra ráno o 6,00 na zámku." Presne tak, už o 6,00. Už to ma vydesilo.

Na druhý deň som tam teda bola nastúpená pekne o 6,00 a na môj údiv, niekoľko nešťastníkov tam už bolo. Nešťastníkmi ich môžem nazývať práve preto, lebo ich úlohou bolo prísť už na 5,00. Ale kde som to skončila... Tak teda prišla som, chvíľku som čakala a asi po nejakých tridsiatich minútach som sa dostala na rad ku kostymérkam, ktoré ma išli prezliecť do dobového kostýmu, keďže to bola rozprávka z obdobia renesancie. Kostým musím naozaj oceniť. Bola som s tým svojím naozaj spokojná. Pošťastilo sa mi aj na môj mladý vek byť dvornou dámou, ale to len vďaka tomu, že viac kostýmov pre deti (ktoré mimochodom prezývali pážatá) už nemali. Tiež som bola rada, že sa mi neušiel kostým sedliaka, pretože aj také tam boli.
Ak by vás to zaujímalo, mala som podľa môjho názoru veľmi pekné, ba až princeznovské šaty. Ružové, vyšívané korálikmi, s veľkými nafúknutými rukávmi. Páčilo sa mi, že ani na detaily nezabúdali a každí komparzista mal dokonca náušnice či náhrdelník.

Týmto však moja príprava nekončila, ešte bolo treba ísť k maskérkam, ktoré každú dvornú dámu učesali tak ako sa na dvornú dámu patrí. Mne sa vďaka mojim šatám ušiel naozaj honosný účes, ktorý mi pani maskérka robila minimálne hodinu, naozaj si dala záležať a nezabudla pridať aj príčesky.

Od 6,00 už ubehli asi tri hodiny a stále sa nenatáča. Takto to ešte nejakú chvíľu pokračuje až do nejakej 11,00, kým nám režisér neoznámi, aby sme sa pripravili. V tom čase už je na nádvorí okolo 100 komparzistov. Chlapi, ženy zopár a detí. Každý plný očakávania čo sa bude diať a každý s malou nádejou, že práve on je ten, čo sa blysne vo filme. Postupne nám povedali kam sa má kto postaviť. Ja som mala to šťastie, že som sedela v chládku na stoličke a odtiaľ sa ako dvorná dáma pozerala na kráľovskú rodinu. Horšie to mali tí, čo stáli na slnku. A verte, že v letných 35 stupňových horúčavách a kadejakých kostýmoch s dlhokánskymi čižmami, parochňami a klobúkmi, to naozaj nie je žiadna zábava.

Tak a začína sa nahrávať, na scénu prichádzajú aj známi herci ako Emília Vášáryová či Szidi Tobias. Tie majú hlavné dialógy a my ako komparzisti sa máme podľa toho, čo sa práve hodí buď tešiť, kričať, tlieskať. Vždy to, čo nám režisér povie.

Nahrávanie s prestávkami trvalo asi do 19,00, keď už sme mali všetci chuť najradšej zomrieť. Zničení a unavení, sa zrazu všetci začali hrnúť do malej kostymérne, pretože každý chcel byť čo najskôr prezlečený v civile a mohol odísť, takže zasa nejaká tá hodinka čakania. Prezliecť a rozobrať účesy 100 ľuďom totiž nie je nejaká hračka.

Naozaj obdivujem celý štáb a kostymérky za ich prístup. Určite už toho mali pokrk a predsa sa stále usmievali a boli veľmi príjemné. Takisto režisér, vždy za každou zvládnutou scénou poďakoval, bol milý a veľmi ľudský.

Dokonca ďalší natáčací deň sa so mnou dal aj do reči. Len tak, spýtal sa ako sa mám a ako sa mi tu páči. Možno si poviete, dobre, ale to bola práca komparzistov, hlavný herci to majú jednoduchšie, tak sa naozaj mýlite! Všetci tam boli dávno predtým ako sme prišli my a ostali natáčať omnoho dlhšie po tom, čo ja komparzistka som už mierila domov.

Tiež musím povedať, že sa o nás starali perfektne aj ohľadu stravy. Dostala som Vždy nejakú polievku, bagetu a ovocie.  Voda bola samozrejmosťou. Takže v tom sa nedá naozaj nič vytknúť.

Takže ak to mám celé zhrnúť, práca herca nie je až taká hračka ak som si myslela. Je to veľmi zaujímavá práca, ktorá je síce veľmi časovo náročná. Keď padne klapka, musíte byť absolútne ticho. Ručím za to, že  domov sa vrátite poriadne vyčerpaní. Ja som však za túto skúsenosť naozaj veľmi vďačná a som rada, že som do toho šla. Jediným problémom už je len rozhodnúť sa, na čo použijem výplatu. :D

A dám vám ešte jednu radu. Poriadne sa pozrite, ku komu si prisadáte na obede, lebo z tej osoby sa kľudne môže vykľuť Emília Vášáryová, ktorá vás bude musieť slušne odmietnuť, pretože drží miesto kolegom. :D

utorok 28. júla 2015








Rok som nič nepridala a netuším, či ešte niečo pridám, ale myslím, že by to nebolo až také zlé. Spätne si prezerám príspevky a fotky. Je to milá pripomienka, niečo ako internetový fotoalbum. :)

streda 9. júla 2014

our dance

Áno, video, ktoré sem teraz pridávam je staré už skoro tri mesiace. Ale radšej neskoro ako nikdy. :)




beauty Tatras

Mala som možnosť ísť do Tatier. Každý Slovák by sa tam aspoň raz za život mal ísť pozrieť. Mne osobne sa tam veľmi páčilo. Dokonca aj tá 4-hodinová túra, ktorá nakoniec skončila ako 6-hodinová, bola skvelá!


pri Skalnatom plese
Síce nás zastihol dážď, ale ako rýchlo prišiel, tak aj odišiel.



 lanovka až do neba (na Lomnický štít)





voda sa dala piť rovno z potoka

 a ešte raz Skalnaté pleso